Zavádzajúce tvrdenia v kozmetike.

Koľkokrát ste si zakúpili kozmetický produkt na základe reklamnej kampane, alebo z prezentovanej efektívnosti? 9 z 10 žien spokojných, až o 30% menej vrások po mesiaci používania, a podobné nezmysly. A keď reálne ubehne ten mesiac a vy vidíte stále 100% svojich vrások, žiadnych 30% dole, a rozmýšľate kde sa stala chyba?

Práve tvrdenia na obale kozmetických produktov ich odlišujú, a definujú ich spôsob použitia. Výrobcovia však neraz používajú zavádzajúce tvrdenia, aby úmyselne zvýšili atraktívnosť svojho produktu. Ak sa vyznáte v zložení kozmetiky, a máte k dispozícií INCI produktu, tak sa nenecháte nalákať na krém s koenzýmom Q10, keď je na chvoste zloženia. Pokiaľ vám však zloženie kozmetiky nič nehovorí, potom je dobré vedieť, ktoré tvrdenia sú najčastejšie zavádzajúce v kozmetike, a nemajú až tak veľkú váhu.

Aké druhy kozmetiky máme? Len jednu!

V prvom rade je dôležité si povedať, že kozmetika je len jedna, a prípony; bio, lekárska, dermo atď. nemajú právne ukotvenie, a je možné ich voľne používať. Je to len marketingový ťah na klientov. Naopak tvrdenia o účinkoch kozmetiky sú regulované zoznamom povolených tvrdení ‘Nariadením Komisie EU č. 655/2013’.

Ak nie je kozmetický produkt vyrobený v EU tak zodpovednosť za správnosť a úplnosť údajov nesie jeho distribútor v danej krajine. Niektoré veľké monopoly o tomto nariadení vedia, a aj tak uvádzajú novinky s nepovolenými vyhláseniami. Veľká PR kampaň im zabezpečí vysoké predaje, ktoré pokryjú pokuty.

V EU sa rozlišujú dve skupiny prípravkov na pokožku. A nie je to bezpečná a nebezpečná ( alebo toxická kozmetika, ako ju radi označujú niektoré značky) . Je to kozmetický výrobok a dermálny liek.

Clean beauty značky sú šetrnejšie pre pokožku.

Rozdelenie ingrediencií na zdravé a žiadúce, a na toxické a škodlivé nie je také ľahké a jednostranné, ako niektoré firmy prezentujú. Klasifikácia ingrediencií nie je jednotná a používa rôzne kritéria. Potencionálna dráždivosť je najdôležitejšie kritérium, ktoré rozhoduje o výslednom hodnotení konkrétnej ingrediencie. Problém niektorých ingrediencií je aj ten, že nemajú žiadny výrazný benefit pre kvalitu pokožky, skôr ich výrobca používa kvôli nízkej cene, a celkovému účinku pri výrobe kozmetického produktu. Výborným príkladom takejto ingrediencie sú parfumácie alebo farbivá. V zásade nedodajú pokožke žiadny benefit, a bývajú najhoršie hodnotené spomedzi všetkých látok, lebo majú vysoký iritačný potencionál.

Všetky ingrediencie ktoré sa využívajú pri výrobe kozmetiky podliehajú prísnym testom predtým než ich schvália. V prípade, že ingrediencia preukazuje vysoké riziko na zdravie pokožky tak sa nemôže používať pri výrobe kozmetiky. V každom štáte sa vykonáva národný trhový dozor nad kozmetikou, teda dozor nad bezpečnosťou kozmetických výrobkov už uvedených na trh. U nás to zabezpečuje ÚVZ ( Úrad verejného zdravotníctva) a SOI (Slovenská obchodná inšpekcia). Ingrediencie, ktoré spôsobujú najčastejšie reakcie nájdete v tomto článku https://happynewskin.com/wp-admin/post.php?post=1000&action=edit

Od roku 2003 funguje systém rýchleho varovania nebezpečných spotrebných výrobkoch, vrátane kozmetických z anglického Rapid Alert System for Non-Food Dangerous Products skrátene RAPEX. Ak kontrólne orgány, alebo spotrebitelia v niektorom štáte zistia, že produkt vykazuje nežiadúce účinky a nahlásia to dozornému orgánu členského štátu. Takýto produkt sa následne stiahne z trhu. Možno ste už viackrát zachytili, že niektorá firma stiahla z obehu šaržu nebezpečného produktu. Alebo šarža nepreukázala vlastnosti, ktoré by mala mať (ako napríklad krém s SPF faktorom z Purita nedávno). Databáza takýchto produktov je dostupná na webe www.rapex.eu.

Radikálne odmietanie syntetických zložiek v kozmetických prípravkoch nezaručí zdravšiu pokožku, alebo nižší iritačný potencionál. Naopak, z profesionálnych skúsenosti môžem povedať, že najhoršie reakcie som videla práve po prírodnej kozmetike.

Aj prírodná kozmetika potrebuje konzervanty.

Rastlinné extrakty, sacharidy, zahusťovadlá alebo aj obľúbená kyselina hyaluronová sú živinami pre rozvoj škodlivých baktérií a mikroorganizmov. Z tohto hľadiska je zdravotné riziko pri používaní výrobkov bez konzervačných látok omnoho väčšie, ako riziko nežiadúcich reakcií na vhodnú konzerváciu. Prezentovať preto, že clean beauty kozmetika je šetrnejšia a lepšia ako komerčná kozmetika so syntetickými látkami nie je správne. Ani označovať syntetické zložky za toxické.

Kozmetika bez parabénov je lepšia.

Parabény sú najrozšírenejšie konzervačné látky v kozmetike. Okrem kozmetiky sa využívajú aj v potravinárskom priemysle. Za posledné roky vrhali viaceré výskumy pochybnosti ohľadom ich bezpečnosti. Hlavne metylparabén bol spochybňovaný pre jeho endokrinne disrupčný potencionál. Znepokojenie spočíva aj v tom, že niektoré štúdie preukázali koreláciu medzi používaním parabénov s dlhými reťazcami a zvýšenou estrogénnou funkciou.

Ktoré parabény sú problematické?

Najbežnejšie používanými šiestimi typmi sú metyl-, etyl-, propyl-, izopropyl-, butyl- a izobutylparabén. Takzvané parabény s kratším reťazcom metyl- a etyl- sa bežne používajú v kombinácií, butylparabén sa často používa samotný. Dlhšie reťazce parabénov propyl- a butyl- sú spojené so silnejšiou estrogénnou aktivitou ( štúdia Blair 2000 a 2010), ukázalo sa že rozvetvené štruktúry zvyšujú senzibilačnú účinnosť ako aj estrogénnu aktivitu (štúdia Darbe 2002 a Sonnenburg 2015).

V Európe sa uskutočnila aj štúdia zameraná na alergické reakcie vyvolané syntetickými konzervantami. Testovaní boli dokonca výhradne alergici, a nie normálni spotrebitelia. Parabény vzišli z tejto štúdie ako najmenej alergizujúce látky. “Paraben free” označenie slúži primárne pre klientov s alergiou na tieto konzervanty. Precitlivelosť alebo alergia na parabény je individuálna záležitosť, preto by som negeneralizovala, že kozmetika s obsahom parabénov je horšia, ako kozmetika, ktorá využíva iné konzervanty.

Kozmetické ingrediencie sa musia dávkovať a kombinovať tak, aby boli účinné a zároveň aj bezpečné. Dosiahnuť stopercentnú bezpečnosť pre každého spotrebiteľa nie je možné. Viac o parabénoch sa dozviete priamo na tejto stránke: https://www.uvzsr.sk/docs/bkv/info_pre_spotrebitelov/Parabeny_v_kozmetickych_vyrobkoch.pdf.

Hypoallergéna kozmetika

Až do 18.12.2006 nebolo označenie hypoallergéna kozmetika žiadnym spôsobom regulované, a výrobcovia to dovtedy vo veľkom využívali. Vzbudzovali dojem, že ich kozmetika je lepšia ako má konkurencia, ktorá toto označenie nepoužívala. Neexistovali žiadne svetové ani národné normy, ktoré by korigovali používanie tohto termínu. Nariadenie EU REACH (Registration, Evaluation, Authorisation, and Restriction of Chemicals) však zaviedlo nové pravidlá registrácie, hodnotenia, autorizácie a obmedzovania chemických látok, ktoré sa predávajú na európskom trhu.

Ak kozmetický výrobok tvrdí, že je hypoallergény, nemôže používať žiadne ingrediencie, ktoré sa identifikovali ako senzibilizátory. Toto však neplatí pre kozmetiku vyrobenú mimo EU. Niektorí výrobcovia tak naďalej používajú toto označenie samovoľne bez preukázania, že ich kozmetika je viac šetrná. Hypoallergéna kozmetika preto nie je úplne dôveryhodné tvrdenie, ktoré má vždy rovnakú váhu, ale slúži skôr ako marketingový nástroj pre zvýšenie predaja.